Ľadovec CHALADI
29.8.2018 okolo 9.00 berieme taxík k ľadovcu CHALADI (60 lari ) s tým,že nás taxikár bude čakať. K ľadovcu sa dá ísť aj peši priamo z Mestie asi 2,50 - 3 km po prašnej ceste ,kde Vás budú obiehať nákladné autá ,ktoré stavajú vodnú elektráreň. V tomto prípade je odvoz lepšia voľba. Teplo,prach a nezáživná cesta. Trek začína pri moste cez rieku. Výstup k ľadovcu by mal trvať asi hodinu.
Pokračujeme "tatranským chodníkom " po chvíli ideme popri rozbúrenej rieke ,kde sa valí voda z hôr. Prechádzame cez alpinskú lúku ,plnú rozkvitných ružových kvetov. Cez veľké kamene -balvany až k ľadovcu. Každým rokom ľadovec ustupuje vplyvom globálneho oteplovania. Sem tam sa spustí kamenná lavína. Ľadovec sa topí a stále zmenšuje. Ani by som neverila,že je to z diaľky ľad ,kým ho nevidím z blízka. Návrat po tej istej ceste. Späť taxikom do Mestie .
Obed v LAIRE - ochutnávame miestnu špecialitu LOBIO (červené fazule ochutené cesnakom a bylinkami,servírované v hlinenom džbáne ) CHARČO hustú ,výdatnú polievku a ELARDŽI -jedlo megrelských pastierov. Povarí sa kukuričná múka a do nej sa postupne vmiešava syr až vznikne hmota,ktorá vyzerá ako cesto a chutí ako zemiaková kaša.
CHARČO -tradične sa varí z hovädzieho mäsa,zahusťuje sa ryžou. Na dochutenie sa používajú bylinky. Gruzínska kuchyňa je dosť "ťažká" používa sa veľa mäsa,syra a kysnutého cesta. Na druhej strane namiesto príloh jedia veľa zeleninových šalátov . Na dochucovanie sa používajú orechy,cesnak a bylinky hlavne koriander a estragon.
O 14:00 sa maršrutkou za 20 lari /os. presúvame naspäť do Zugdidi . Zo Zugdidi pokračujeme do Kutaisi. Cesta Mestia - Zugdidi 3 hodiny. Maršrutka nás vyloží pred žel.stanicou,kde už opäť čaká množstvo mašrutiek,ktoré smerujú do rôznych kútov Gruzínska. Do prvej maršrutky sme sa nedostali. Ďaľšia odíde až bude plná. Čakáme cca 40 min kým sa naplní. Cena 7 lari/os.
Maršrutky sú minibusy,ktoré tu zostali z čias sovietskeho zväzu - okrem vlaku a taxikov sú ďaľším možným spôsobom prepravy a jednoznačne najlacnejším.
Mašrutka má v Kutaisi konečnú na autobusovej stanici priamo pri McD-prvá fastfoodová sieť,ktorú sme zatiaľ videli. Znak,že sme v 3.najväčšom meste Gruzínska -cca 200 tis. obyvateľov. Na ubytovanie berieme taxi,ktorý zdielame s turistami z Belgicka . Zjednávame z 10lari na 8lari. Ubytovanie máme priamo v centre - City hostel za 28lari. Izba maličká,bez okna,na 2.poschodí bez výťahu. Opäť všetko čisté .
Na neskoršiu večeru sme sa podľa hodnotení vybrali do EL PASO ,kt.mala rating na googli 4,2. Ochutnávame ďaľšiu novinku CHINKALI (plnené mešteky mäsom,syrom a polievkové ) Účet za 5ks chinkali a 2 pivká bol 8lari . Polievková chinkali sa najskôr "vypije " tzn. skúsneš jemne cesto,vychlípeš obsah a na záver zješ cesto, nepoužíva sa príbor, treba ich brať rukami. Tvrdý konček "stopka " sa neje , necháš ich tanieri,aby si mal na záver kontrolu,koľko si ich zjedol :) Chinkali sú v podstate väčšie pirohy alebo ravioli.
Pokračujeme "tatranským chodníkom " po chvíli ideme popri rozbúrenej rieke ,kde sa valí voda z hôr. Prechádzame cez alpinskú lúku ,plnú rozkvitných ružových kvetov. Cez veľké kamene -balvany až k ľadovcu. Každým rokom ľadovec ustupuje vplyvom globálneho oteplovania. Sem tam sa spustí kamenná lavína. Ľadovec sa topí a stále zmenšuje. Ani by som neverila,že je to z diaľky ľad ,kým ho nevidím z blízka. Návrat po tej istej ceste. Späť taxikom do Mestie .
Obed v LAIRE - ochutnávame miestnu špecialitu LOBIO (červené fazule ochutené cesnakom a bylinkami,servírované v hlinenom džbáne ) CHARČO hustú ,výdatnú polievku a ELARDŽI -jedlo megrelských pastierov. Povarí sa kukuričná múka a do nej sa postupne vmiešava syr až vznikne hmota,ktorá vyzerá ako cesto a chutí ako zemiaková kaša.
CHARČO -tradične sa varí z hovädzieho mäsa,zahusťuje sa ryžou. Na dochutenie sa používajú bylinky. Gruzínska kuchyňa je dosť "ťažká" používa sa veľa mäsa,syra a kysnutého cesta. Na druhej strane namiesto príloh jedia veľa zeleninových šalátov . Na dochucovanie sa používajú orechy,cesnak a bylinky hlavne koriander a estragon.
Maršrutky sú minibusy,ktoré tu zostali z čias sovietskeho zväzu - okrem vlaku a taxikov sú ďaľším možným spôsobom prepravy a jednoznačne najlacnejším.
Mašrutka má v Kutaisi konečnú na autobusovej stanici priamo pri McD-prvá fastfoodová sieť,ktorú sme zatiaľ videli. Znak,že sme v 3.najväčšom meste Gruzínska -cca 200 tis. obyvateľov. Na ubytovanie berieme taxi,ktorý zdielame s turistami z Belgicka . Zjednávame z 10lari na 8lari. Ubytovanie máme priamo v centre - City hostel za 28lari. Izba maličká,bez okna,na 2.poschodí bez výťahu. Opäť všetko čisté .
Na neskoršiu večeru sme sa podľa hodnotení vybrali do EL PASO ,kt.mala rating na googli 4,2. Ochutnávame ďaľšiu novinku CHINKALI (plnené mešteky mäsom,syrom a polievkové ) Účet za 5ks chinkali a 2 pivká bol 8lari . Polievková chinkali sa najskôr "vypije " tzn. skúsneš jemne cesto,vychlípeš obsah a na záver zješ cesto, nepoužíva sa príbor, treba ich brať rukami. Tvrdý konček "stopka " sa neje , necháš ich tanieri,aby si mal na záver kontrolu,koľko si ich zjedol :) Chinkali sú v podstate väčšie pirohy alebo ravioli.
Komentáre
Zverejnenie komentára