PRESUN TBILISI - MESTIA

27.8.2018  Zobúdzame sa do daždivého rána. Naštastie sme vystihli chvíľku,kedy prestalo pršať. Za túto dobu sme sa presunuli na železnicnú stanicu. Ubytovanie sme vybrali kvôli blízkosti stanice,kt. je od nás vzdialená cca 10 min. chôdze. Izba sa nachádzala hore na poschodí s výhľadom do dvora,bola menšia,posteľ mäkká. Na jednu noc sme ani viac neočakávali.

Uličky TBILISI sú ešte opustené. V daždivom ráne pôsobia pochmúrne,ošarpané budovy zdobia nádnerné drevené balkóny. Kde tu vidieť pohyb,občas vykukne pani domáca s turbanom na hlave ,či v nátačkách.

Presúvame sa vlakom z TBILISI do ZUGDIDI (odchod vlaku 8:05) Lístky sme kúpili online ešte z domu - cena 16,26 GEL os. priamo na stránke Georgian Railways. Pol hodinku pred odchodom využívame na nákup raňajok (sladké/slané pečivo 2,50 GEL)

Kávičke (2 GEL) som neodolala ,rozvoniavala široko-ďaleko a chutila skvele. Káva je pripravovaná v džezve. Do piesku sa do polovice výšky zahrabe džezva a postupne sa v nej pripravuje káva.

Vlak nás už čakal na nástupišti č.2 . Pred vstupom do vlaku sprievodca kontroluje lístky (na základe el.potvrdenia ) Podľa sedadiel nás našiel v zozname. Vlak sa celkom rýchlo naplnil,cestujú turisti a domáci. Odchádzame na minútu presne. Čaká nás 5 hodinová cesta. Vlak je klimatizovaný, jedlo a pitie nie sú k dispozícii . Odporúčam si na cestu urobiť zásoby. Na zastávkach stojí vlak príliš krátko,aby sa stihlo niečo cestou kúpiť. Naštastie sme mali vlastné zásoby. 

Takmer každý, kto sa chce dostať do oblasti Svaneti, musí prísť do mesta Zugdidi. Vďaka svojej polohe si rýchlo vyslúžilo prezývku Brána do Svaneti.

Okolo 14:00 vystupujeme na stanici ZUGDIDI. Priamo pred stanicou čaká množstvo taxíkov a maršrutiek. Nastupujeme do prvej 20 GEL/os. Rýchlo sa naplnila a po cca. 20 min. sme vyrazili. Medzitým sme si stihli na stanici kupiť minerálku (2 GEL-1l ) a banány (2ks -2 GEL) .

Maršrutka s nami upaľuje, naberáme výšku, režeme zákruty. Šofér zastavuje na peknej vyhliadke nad priehradou.  Priehrada Enguri je dlhá, vyniká rôznymi farebnými odtieňmi od hnedej (kde prúd rieky unáša naplavené drevo ) až po tyrkysovú.

Cestou sa nám naskytli krásne výhľady na Kaukaz. V diaľke sa ukazujú veľké kopce,ich vrcholky pokrýva ešte sneh. Cesta zo ZUGDIDI do MESTIE,čo je okolo 138km trvala 4 hodiny s 15min zastávkou na jedlo a osvieženie. 

Za nespočetnými zákrutami sa objaví mesto učupené v údolí . V Mestii maršrutky končia priamo na hlavnom námesti.  Námestiu dominuje moderná budova policajnej stanice a na druhej strane budovy zývajúce prázdnotou okrem preplnenej reštaurácie .

Ubytovanie z námestia vzdialené asi 800 m, z hlavnej cesty odbáčame na bočnú prašnú cestu. Na konci ktorej by malo byť naše ubytovanie KETI PILPANI GH 45 GEL/noc/2os . Z vonku nevyzerala budova lákavo,žiadne označenie. Pýtame sa pána,ktorý práve vystupoval z auta . Zhodou okolností to bol náš pán domáci. Sme na správnej adrese. Izba je čistá,priestranná s výhľadom do záhrady a na majestnátne kopce v pozadí. WC,kúpeľňu a kuchyňku zdielame so susedmi. Od domáceho sa dozvedáme,že sú to Slováci. 

naše ubytovanie KETI PILPANI

Na večernú prechádzku sa vyberieme do mesta. Terasy reštaurácií sú plné turistov. Podľa hodnotení na TA (tripadvisore) sme si vybrali rešt. SUN SETI na hlavnej ulici kúsok od námestia. Chvíľu čakáme na voľný stôl,nakoniec sme si prisadli k jednému Poliakovi. Sedel pri stole sám,porozprával nám o svojej 3 dňovej ceste trajektom. Prišiel do Gruzínska na motorke . Zážitkov mal neúrekom. 

Ochutnávame miestne špeciality KUPDARI (chlieb plnený mäsom),baklažánový šalát s orechami, kurací šašlík  a LOBIONI (chlieb plnený múkou ,syrom). Gruzínska kuchyňa je hlavne o chlebe (plnenom na veľa spôsobov ). Často sa používa  fazuľa, zemiaky, plnené baklažány na x-spôsobov, orechy, mäso (hovädzie,bravčové aj kuracie).Všetko nám veľmi chutilo,jedlo zapíjame gruzínskym pivom (3 GEL - 0.5l ) 

Platidlom je gruzínske lari /GEL. Kurz 1 € =  cca 3 GEL