VÝLET DO USHGULI

O Ushguli sa často hovorí ako o najvyššie trvalo osídlenej dedine v Európe, leží v regióne Svanetie pri severozápadných hraniciach Gruzínska. Celá oblasť je obklopená pohorím Kaukaz a nachádza sa tu najvyšší kaukazský vrchol Šchara, ktorý dosahuje 5 201 m n.m. Niektoré budovy v tejto obci sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

28.8. 2018 Domáci nás na svojom Subaru odviezol na námestie,kde si dohadujeme taxi. Žial sme jediní,čakáme cca 20 min, či sa niekto nepridá. Nakoniec berieme privat taxi za 150 GEL (inak by to bolo 40 GEL/os ) Cestou nás taxikár "ukecal " na zachádzku. Garantuje krásne výhľady pod horou TETNULDI (4858 m n.m) Škriabeme sa do kopca cez známe lyžiarske stredisko. Míňame skupinky turistov,kt. robia pešie túry po okolí . 

Taxikár nás vyvezie do výšky 3200 m n.m . Kaukaz máme ako na dlani. V pozadí majestátna hora TETNULDI ,ktorá sa pozerá na protiľahlú horu USHBA.

Horná stanica lanovky končí tiež pár sto metrov pod nami. Krátke fotenie. Príjemný horský vánok nás chladí. Zachádzka cesta tam a späť bola cca 2 hodiny aj s fotením. 

Pokračujeme do Ushguly. Prvých 15km je postavený nový úsek cesty. Potom začína tankodrom. Výmoly,kamene,sem tam pretekajúci vodopád cez cestu. Občas nejaká krava,či býk. Bez 4x4 nie je šanca . Trmácame sa 43 km úsekom takmer 2 hodiny.  

Cesta stála zato. Pod najvyššou horou Gruzínska sa v údolí ukrýva už spomínaná dedinka Ushguly. Skladá sa z 5 osád. Do výšky sa týčia vežičky roztrúsené po celom údolí. Veže mali chrániť domácich pred nepriateľmi. Vačšina sa rozpadáva.

Vzhľadom na Bebeho zranenie ,nás taxikár vyviezol až k torzu hradu kráľovnej Tamary . Pri pohľade do údolia sme onemeli. Pohľad na veže,divokú rieku a hory je úžasný.

Túlame sa opustenými uličkami popri kamenných domoch, navštívime kostolík na kopci. Dnes domáci uctievajú svoju predstavenú svätú tzn. chodia sa modliť do kostola a potom "piknikujú" pri hroboch príbuzných . Polievajú hroby vínom, či čačou ,hoduje celá rodina . 

Na sýto zelených pastvinách sa pasú kravy a kone. Miestni mládenci si divoké kone ochočili a cválajú po kamenných uličkách. Zrejme trénujú na večerné preteky,kt. sa majú konať .

Okolitá príroda je nádherná. Chvíľu posedíme a kocháme sa pohľadom na majestátnu horu Škharu.

K ľadovcu je možný výstup. Cesta z dediny k ľadovcu Schara (5201 m.n.m ) cca 9 km . Jeep Ťa vie cca 6 km vyviesť a zvyšné 3km si prejdeš peši. 

V Café Bar ENGURI s vysokohorskou prirážkou ochutnávame ďaľšie miestne špeciality Kachapuri,Chishdvaari (kukuričný chlieb,biela kukuričná múka) Vyformuje sa z toho placka ,ktorá sa vypraží a vo vnútri naplní syrom. Podobne ako naša zemiaková placka. 

Taxikár nás čaká na parkovisku pred dedinou. Vybehneme ešte do druhej osady,kde niekoľko domácich posedáva v tieni. Na ulici stretneš maximálne kravy a prasiatka.  Všade okolo nás sú takmer rozpadnuté obranné veže. Väčšina domov ponúka ubytovanie v súkromí,kedže je to vyhľadávaná turistická destinácia.  Polovicu roka,keď je sneh odchádzajú domáci z dediny.  V zime je dedina odrezaná od sveta.

Kedysi boli odrezaní od zvyšku civilizácie,miestni Svani si vytvorili vlastný jazyk a jedinečnú architektúru.
 
Typické svanské veže mali slúžiť ako ochrana pre nájazdmi iných národov. Nikto ich nikdy nenapadol,veže využívali ako sklad potravín alebo útočisko pred krvnou pomstou, ktorá sprevádzala spory medzi rodinami.

Z Mestie do Ushguly je možnosť absolvovať 4 dňový prechod cez hory. Nabudúce si to dáme po vlastných :) 

Naspäť nás čaká tá istá cesta . Taxikára už naháňa manželka,chcú sa ísť spolu pomodliť do kostola .

Cestou do Mestie nás taxikár zavezie do múzea alpinistu Mikheila Khergianiho,ktorého nazvala anglická kráľovná Queen Elizabet II. ako Tigra hôr "TIGER OF MOUNTAINS " Bol majstrom v sovietskej únii. Niekoĺkokrát získal titul v rôžnych šampionátoch aplinizmu a horolezectva.Zomrel mladý vo veku 37 v talianskych dolomitoch.Múzeum je venované práve jemu. Socha pred jeho domom pozerá na hory,ktoré tak miloval. Zachránil stovky životov. Ako aj taxikár hovoril. Nebol len dobrým lezcom ale aj človekom. Expozícia zahŕňa jeho osobné predmety (topánky,mačky,lyže,oblečenie,laná...atď)ocenenia,medialy,ústrižky z novín napr.z talianskej tlače o jeho úmrtí. Chodia sem horolezci z celého sveta. Rôzne turistícké kluby tu nechávajú vlajočky,nálepky. Maliari ho stvárnili na množstve obrazov.  Jedna miestnosť je venovaná svanetskej histórii- ako žili, obrazy,predmety. kt. denno -denne používali. Vstup 5 GEL/os. s možnosťou výstupu do bašty po 3 rebríkoch - kde sa nám odkryje panoráma Mestie so stovkou kamenných tajomných veží . Medzi nimi vytŕčajú v diaľke vrcholky hôr . 

Do mesta to máme asi 3 km,kráčame po prašnej ceste popri rozostavaných domoch bez života, vyzerajú všetky rovnako. Nasledujú nás psiská. Ulicou odrazu prebehne divá sviňa. Aj tu skoro každý druhý dom ponúka ubytovavanie. V tieni posedávajú dve babky,ktoré predávajú zeleninu a ovocie.

Túlame sa kamennými uličkami, sledujeme západ slnka ,ktoré pekne osvetľuje svanetské veže ,ktoré majú inú architektúru ako v Ushguly. Mestia pripomína alpské mestečko bez rozkvitnutých muškátov na balkónoch. 

Pôvodný plán bol večerať v reštaurácii LAIRA,žial ako včera všetky stoly vonku sú obsadené. Ani po asi 15 min. čakania sa neuvoľnil stôl.  Presunuli sme sa do reštaurácie KOSHKI ,ktorá mala jeden voľný stôl na terase . V ponuke majú gruzínske i európske jedlá . Objednali sme si kuracie mäsko v smotanovo-cesnakovej omáčke s ryžou (Chkmeruli) Jedlo zapíjame gruzínskym vínkom a pivkom (účet 22 GEL )