GORI , UPLISTIKHE a CESTA DO KAZBEGI
3.9.2018 raňajky okolo 9.00 v cene ubytovania (TAMAR GH ) servírované priamo na terase (praženica s paradajkami,marmeláda,maslo,chlieb,káva/čaj )
Ulice sú ľudoprázdne .Mestečko pôsobí ponuro. Rušno bolo až okolo obrovského námestia . Prechádzame okolo typických gruzínskych penelákoch,ktoré postavili Sovieti v celom východnom bloku . Tetušky rozložené na chodníkoch od rána predávajú oblečenie, ponožky, školské potreby atď.
Prechádzame popri pevnosti ,ktorá je symbolom mesta . Pod kopcom leží pamätník a malý pravoslávny kostolík s pekne upraveným parčíkom. Múzeum otvára o 10:00,tak sa motáme po okolí.
Pred múzeom stojí rodný dom Stalina,kde je pár fotografií z jeho detstva - dom je obostavaný väčším,aby zostal zachovaný v pôvodnom stave. Do rodného domu ,kde strávil prvé 4 roky svojho života Josif Vysarionovič Dugašvili vstup vrámci múzea nie je .
Samotné múzeum (vstup 15lari) zahŕňa vstup do múzea a opancierovaného železničného vozňa ,ktorý Stalin využíval na svoje cesty po svete,nakoľko sa bál lietať . Na túto dobu bol luxusne vybavený klimatizáciou, kúpeľňou (dokonca nechýbala vaňa ) kuchyňa a pracovňa. Týmto vlakom sa prepravoval Stalin na Jaltskú konferenciu ,kde s Roosveltom a Churchilom rozhodli po vojne o rozdelení sveta.
Samotné múzeum je prierezom Stalinovho života od jeho detstva ,študentské časy - keď bol študentom teológie ,bol celkom fešák :) Začiatky v politike ako člen strany a "najslávnejšie" roky jeho života prezentujú rôzne výtlačky z novín,obrazy,gobelíny s jeho podobizňou až po vojnové časy. V poslednej miestnosti sa nachádzajú dary,ktoré dostal z iných krajín od významných predstaviteľov z politickej scény.
Pred múzeom nás odchytil taxikár,ktorý nám ponúkol odvoz do kamenného mesta UPLISTIKHE ,ktoré je vzdialené cca 15 km. Okolitá krajina sa zrazu mení,akoby sme prešli tisícky kilometrov.
Okolo nás suchá,vyprahnutá krajina a starobylé jaskynné mesto ,podľa záznamov jedno z najstarších archeologicky doložených obývaných oblastí v Gruzínsku. Najväčší rozkvet zažívalo počas antického obdobia,keď tu žilo okolo 20 tis. ľudí . Postupne odolávalo plieneniu,tlaku moslimov ,až ho nakoniec zničili nájazdy Mongolov.
Miestnosti ,chodby,haly boli vytesané do kameňa ,nachádzala sa tu praveká lekáreň,vínna pivnica,otvory na uskladnenie obylia..atď .
Na najvyššom bode stojí maličký ortodoxný kostolík z 9.storočia,ktorý je stále funkčný a konajú sa tu bohoslužby.
Vstupné do archeologického komplexu 7 GEL /os. Zdržali sme sa v mestečku cca hodinu. Pred vstupom nás už podľa dohody čakal taxikár ,ktorý nás odviezol späť do GORI. Vystupujeme na veľkom námestí,ktorému dominuje moderná honosná budova . Z tohto miesta odchádzajú maršrutky (najlacnejší spôsob prepravy po Gruzínsku ) a vany (o niečo drahšie,sharovaný minivan bez zastávok cestou ).
Cena za taxi z GORI do UPLISTIKHE s hodinovým čakaním a návratom späť do GORI 30 GEL.
O 2 hodiny vystupujeme v TBILISI na stanici DIDUBE ,kde je rušno. Prichádza sem množstvo domácich,turistov a každý si hľadá "svoju" maršrutku . Cesta Vanom z GORI nás vyšla 5 GEL/os .
Dnes sa plánujeme ešte presunúť do Kazbegi. Stačí sa spýtať miestnych ,resp.povedať len cieľovú destináciu a oni Vás nasmerujú. Čakáme cca 20 min. kým sa maršrutka naplní.
Odchod maršrutiek nemá presný harmonogram, stačí prísť tam,kde Vás domáci nasmerujú a po nazbieraní dostatočného množstva cestujúcih (cca 15 ) sa odchádza. Z našich skúseností sa čaká od 5 do 30 min. Medzitým si kupujeme na cestu minerálku, hrozno a mňamky z pekárne,čo iné ako chačapuri :) Čaká nás cca. 3 hodinová cesta.
Cesta vedie cez priesmyk vo výške 2300 m, míňame kolóny kamiónov,už sme si po týždni zvykli na adrenalínovú jazdu maršrutkárov :) Hovorí sa jej aj gruzínska vojenská diaľnica -jedná sa o cestu vedúcu z hlavného mesta Gruzínska do Vladikavkazu v Rusku ,jej dĺžka je 208 km ,postavila ju ruská armáda .
Stúpame serpentínami do Gudauri. Teraz v septembri je tu ešte mŕtvo,ale v zime je to čoraz viac známejšie lyžiarske stredisko . Po vystúpaní do sedla vo začíname klesať do Stepantsmidy. Výhľady na kopce sú úžasné. Pasúce sa obrovské stáda oviec vytvárajú pohyblivý biely obláčik na zelených pastvinách.
V Kazbegi sme sa nechali vyložiť pri odbočke k nášmu ubytovaniu . Tu sme prvý krát pocítili nevýhodu mať so sebou kufor na kolieskach. Asfalt bol iba na hlavnej ceste ,bočné ulice boli kamenisté a hrboľaté.
Vo vzduchu cítiť ešte vlchkosť horského vzduchu tesne po daždi . Horské mestečko Kazbegi nás víta nádhernou dúhou :)
Ulice sú ľudoprázdne .Mestečko pôsobí ponuro. Rušno bolo až okolo obrovského námestia . Prechádzame okolo typických gruzínskych penelákoch,ktoré postavili Sovieti v celom východnom bloku . Tetušky rozložené na chodníkoch od rána predávajú oblečenie, ponožky, školské potreby atď.
aj krajčírska dielňa už čaká na svojich zákazníkov :)
Samotné múzeum (vstup 15lari) zahŕňa vstup do múzea a opancierovaného železničného vozňa ,ktorý Stalin využíval na svoje cesty po svete,nakoľko sa bál lietať . Na túto dobu bol luxusne vybavený klimatizáciou, kúpeľňou (dokonca nechýbala vaňa ) kuchyňa a pracovňa. Týmto vlakom sa prepravoval Stalin na Jaltskú konferenciu ,kde s Roosveltom a Churchilom rozhodli po vojne o rozdelení sveta.
Samotné múzeum je prierezom Stalinovho života od jeho detstva ,študentské časy - keď bol študentom teológie ,bol celkom fešák :) Začiatky v politike ako člen strany a "najslávnejšie" roky jeho života prezentujú rôzne výtlačky z novín,obrazy,gobelíny s jeho podobizňou až po vojnové časy. V poslednej miestnosti sa nachádzajú dary,ktoré dostal z iných krajín od významných predstaviteľov z politickej scény.
Pred múzeom nás odchytil taxikár,ktorý nám ponúkol odvoz do kamenného mesta UPLISTIKHE ,ktoré je vzdialené cca 15 km. Okolitá krajina sa zrazu mení,akoby sme prešli tisícky kilometrov.
Okolo nás suchá,vyprahnutá krajina a starobylé jaskynné mesto ,podľa záznamov jedno z najstarších archeologicky doložených obývaných oblastí v Gruzínsku. Najväčší rozkvet zažívalo počas antického obdobia,keď tu žilo okolo 20 tis. ľudí . Postupne odolávalo plieneniu,tlaku moslimov ,až ho nakoniec zničili nájazdy Mongolov.
Miestnosti ,chodby,haly boli vytesané do kameňa ,nachádzala sa tu praveká lekáreň,vínna pivnica,otvory na uskladnenie obylia..atď .
Na najvyššom bode stojí maličký ortodoxný kostolík z 9.storočia,ktorý je stále funkčný a konajú sa tu bohoslužby.
Vstupné do archeologického komplexu 7 GEL /os. Zdržali sme sa v mestečku cca hodinu. Pred vstupom nás už podľa dohody čakal taxikár ,ktorý nás odviezol späť do GORI. Vystupujeme na veľkom námestí,ktorému dominuje moderná honosná budova . Z tohto miesta odchádzajú maršrutky (najlacnejší spôsob prepravy po Gruzínsku ) a vany (o niečo drahšie,sharovaný minivan bez zastávok cestou ).
Cena za taxi z GORI do UPLISTIKHE s hodinovým čakaním a návratom späť do GORI 30 GEL.
O 2 hodiny vystupujeme v TBILISI na stanici DIDUBE ,kde je rušno. Prichádza sem množstvo domácich,turistov a každý si hľadá "svoju" maršrutku . Cesta Vanom z GORI nás vyšla 5 GEL/os .
Dnes sa plánujeme ešte presunúť do Kazbegi. Stačí sa spýtať miestnych ,resp.povedať len cieľovú destináciu a oni Vás nasmerujú. Čakáme cca 20 min. kým sa maršrutka naplní.
Odchod maršrutiek nemá presný harmonogram, stačí prísť tam,kde Vás domáci nasmerujú a po nazbieraní dostatočného množstva cestujúcih (cca 15 ) sa odchádza. Z našich skúseností sa čaká od 5 do 30 min. Medzitým si kupujeme na cestu minerálku, hrozno a mňamky z pekárne,čo iné ako chačapuri :) Čaká nás cca. 3 hodinová cesta.
Cesta vedie cez priesmyk vo výške 2300 m, míňame kolóny kamiónov,už sme si po týždni zvykli na adrenalínovú jazdu maršrutkárov :) Hovorí sa jej aj gruzínska vojenská diaľnica -jedná sa o cestu vedúcu z hlavného mesta Gruzínska do Vladikavkazu v Rusku ,jej dĺžka je 208 km ,postavila ju ruská armáda .
Stúpame serpentínami do Gudauri. Teraz v septembri je tu ešte mŕtvo,ale v zime je to čoraz viac známejšie lyžiarske stredisko . Po vystúpaní do sedla vo začíname klesať do Stepantsmidy. Výhľady na kopce sú úžasné. Pasúce sa obrovské stáda oviec vytvárajú pohyblivý biely obláčik na zelených pastvinách.
V Kazbegi sme sa nechali vyložiť pri odbočke k nášmu ubytovaniu . Tu sme prvý krát pocítili nevýhodu mať so sebou kufor na kolieskach. Asfalt bol iba na hlavnej ceste ,bočné ulice boli kamenisté a hrboľaté.
Vo vzduchu cítiť ešte vlchkosť horského vzduchu tesne po daždi . Horské mestečko Kazbegi nás víta nádhernou dúhou :)
Komentáre
Zverejnenie komentára