Kazbegi výstup ku kostolíku Gergeti Triniti
4.9.2018 zobúdzame sa do slnečného rána. Budíček som si dala na 7.00 ,aby som si výstup užila a netlačila sa na chodníku s x-turistami,keďže vzhľadom na atraktivitu daného miesta je turisticky obľúbená. Pôvodný plán bol,že si to ku kláštoru "vybehnem" a Bebe vzhľadom na zranenie sa nechá vyviesť hore džípom . Nakoniec mu ego nedovolí a ide na výstup so mnou :)
Tak sme konečne pod Kazbegom,nad nami sa týčia do výšky majestátne kopce. Z dediny vyzerá kostolík blízko. Stepantsminda sa nachádza vo výške 1740m ,čo je názov dediny pod Kazbegom.Čaká nás prevýšenie 430m,podľa sprievodcu by výstup mal trvať cca 2 hodiny.
Už z námestia sa nám naskytne nádherný pohľad na siluetu kostolíka .
Z hlavnej cesty vedúcej do Vladikavkazu odbočíme za mostom cez rieku Tergi doľava do dedinky Gergeti a rovno za nosom ku kostolíku . Míňame polorozpadnuté domy, domáci zrejme ešte spia , sprevádza nás len štekot psov a pohĺady pasúcich sa kráv
Na konci dediny sa mení asfaltová cesta na horskú kamenistú cestičku.
Obrannú vežu obchádzame a poza ňu pozvoľna stúpame. Priama strmá cesta vedie aj priamo k obrannej veži ,ale šetríme Bebeho kolienka . Cesta nie je vôbec náročná. Turistov je zatiaľ málo .
Asi v polovici stúpania sa nám v plnej kráse odkryje prometeova hora Kazbegi. Patrí k najvyšším štítom v Gruzínsku. Celoročne je pokrytý snehom. Veľa krát sa stane,že sa zahalí do oblakov. Máme dnes šťastie . Postupne zhadzujem vrstvy,slniečko nás príjemne od rána zohrieva .
Podľa legendy práve bájny Prométeus bol na tejto hore prikovaný ku skale ,na jeho pečeni si pochutnávali orly,aby mu cez noc opäť narástla.
Pomaly sa približujeme ku kostolíku ,sme obkolesení vysokými horami a krásnymi zelenými stráňami. Kocháme sa , nasávame horskú atmosféru.
Posledné kroky sa ku nám pridáva štvornohý turista :)
Naskytne sa nám nádherný pohľad do údolia a na pasúce sa kone . Tento pohľad kazia len odparkované džípy,ktoré sem vozia lenivých turistov.
Kostolík je krajší a fotogenický z diaľky. Je symbolom Gruzínska. Vyobrazený je na pohľadniciach,magnetkách,sprievodcoch na titulných stranách .Stojí na menšom kopci v údolí od 14.storočia ,na atraktivite mu pridáva umiestenie medzi 3 až 5-tisíckovkami .Má v pozadí hory z každej strany,fotíme z každého uhla.
Ženám je vstup povolený iba s prikrívkou hlavy,ako do všetkých pravoslávnych kostolov. Navyše sa treba zamotať do dlhej sukne,ktorá je väčšinou pripravená v košíkoch pred vstupom .
Cestu naspäť volíme tú istú ako sme išli hore ,dá sa ísť aj cestičkou,čo chodia džípy,ale je strmšia a samozrejme aj rušnejšia .
Užívame si okolie aj pri vzostupe. Je tu čarokrásne ,balzam na dušu :)
Cesta naspäť ubehla pomerne rýchlo. Prechádzame cez námestie ,ktorému dominuje socha Alexandra Kazbegiho ,významného gruzínského spisovateľa.
Tak sme konečne pod Kazbegom,nad nami sa týčia do výšky majestátne kopce. Z dediny vyzerá kostolík blízko. Stepantsminda sa nachádza vo výške 1740m ,čo je názov dediny pod Kazbegom.Čaká nás prevýšenie 430m,podľa sprievodcu by výstup mal trvať cca 2 hodiny.
Už z námestia sa nám naskytne nádherný pohľad na siluetu kostolíka .
Z hlavnej cesty vedúcej do Vladikavkazu odbočíme za mostom cez rieku Tergi doľava do dedinky Gergeti a rovno za nosom ku kostolíku . Míňame polorozpadnuté domy, domáci zrejme ešte spia , sprevádza nás len štekot psov a pohĺady pasúcich sa kráv
Na konci dediny sa mení asfaltová cesta na horskú kamenistú cestičku.
Obrannú vežu obchádzame a poza ňu pozvoľna stúpame. Priama strmá cesta vedie aj priamo k obrannej veži ,ale šetríme Bebeho kolienka . Cesta nie je vôbec náročná. Turistov je zatiaľ málo .
Asi v polovici stúpania sa nám v plnej kráse odkryje prometeova hora Kazbegi. Patrí k najvyšším štítom v Gruzínsku. Celoročne je pokrytý snehom. Veľa krát sa stane,že sa zahalí do oblakov. Máme dnes šťastie . Postupne zhadzujem vrstvy,slniečko nás príjemne od rána zohrieva .
Podľa legendy práve bájny Prométeus bol na tejto hore prikovaný ku skale ,na jeho pečeni si pochutnávali orly,aby mu cez noc opäť narástla.
Pomaly sa približujeme ku kostolíku ,sme obkolesení vysokými horami a krásnymi zelenými stráňami. Kocháme sa , nasávame horskú atmosféru.
Posledné kroky sa ku nám pridáva štvornohý turista :)
Naskytne sa nám nádherný pohľad do údolia a na pasúce sa kone . Tento pohľad kazia len odparkované džípy,ktoré sem vozia lenivých turistov.
Cestu naspäť volíme tú istú ako sme išli hore ,dá sa ísť aj cestičkou,čo chodia džípy,ale je strmšia a samozrejme aj rušnejšia .
Užívame si okolie aj pri vzostupe. Je tu čarokrásne ,balzam na dušu :)
Cesta naspäť ubehla pomerne rýchlo. Prechádzame cez námestie ,ktorému dominuje socha Alexandra Kazbegiho ,významného gruzínského spisovateľa.
Tabuľa vedľa námestia ukazuje smer do Vladikavkazu,ktorý leží už v Rusku. Tam sa zatiaľ nechystáme :)
Odchody maršrutiek z Kazbegi do Tbilisi
Po dobrom obede v miestnej reštaurácii berieme nakoniec sharovaný taxík pre 6 ľudí s tým,že nám taxikár zastaví na 3 miestach cestou späť do TBILISI. Cestou k priesmyku Jvari sme stihli poobiehať všetky autá. Okolo nás majestátne hory a opäť krásne výhľady. Prvou zastávkou bol vrchol s vyhliadkou na priesmyk Jvari s pamätníkom rusko -gruzínskeho priateľstva.
Druhou krátkou zastávkou bol zaujímavý prírodný úkaz s naružovelým povrchom- travertínový prameň. Nachádza sa hneď vedľa cesty,nie je potrebné zachádzať. Pod prameňom je malé parkovisko.
Treťou a poslednou zastávkou bola fotogenická pevnosť Ananuri ,nachádzajúca sa na brehu nádrže Zhinvali . Pred pevnosťou je parkovisko s WC a stánkami s jedlom,suvenírmi. Krátka prehliadka komplexu s fotením a poobedný návrat do Tbilisi. Cesta taxíkom nás vyšla 50 lari (pre 2 osoby) bola pohodlnejšia ,rýchlejšia. Ak chcete ušetriť maršrutka z Kazbegi do Tbilisi vychádza na osobu 10lari.













Komentáre
Zverejnenie komentára